Väčšina z nás svoju dovolenku využije k oddychu na pláži pri mori alebo k inému odpočinku.

Jiří Koňas z Kopřivnice je výnimkou. Ten totiž behom svojej dovolenky pešo prešiel 400 km na jednej z najobťažnejších diaľkových trás v Veľkej Británii. Aj cez ťažké podmienky, ktoré ho čakali, by ale nemenil.

Presne od 1. mája začal putovať po ceste zvanej Cape Wrath Trail v severnom Škótsku. Vydal sa na trek, ktorý prakticky nie je značený, vedie cez veľmi náročný terén a takmer mimo civilizáciu. Celú trasu prešiel za 16 dní. Na chrbte niesol 20kilový batoh so základnou výbavou. Jedol instantné jedlá, ktoré len zalieval horúcou vodou. Spal v stane vo voľnej prírode alebo v starých kamenných domoch, pokiaľ po ceste našiel.

So sebou mal aj náš GPS tracker NCL 21, ktorý vydržal zaznamenávať jeho polohu po celú dobu cesty.

Aké bolo jeho putovanie po trase, o ktorej sa hovorí, že by ju každý Škót mal prejsť ale aspoň raz za život?

 

Začnem od konca. Aký bol pre vás návrat späť domov, aké to bolo byť znovu v civilizácii?

Musím povedať, že to bol celkom veľký šok. Po mojej pešej ceste som sa ešte narýchlo pozrel do rôznych väčších škótskych miest, ale necítil som sa tam vôbec dobre. Prišlo mi, ako by som tam nepatril. Ten rozdiel oproti prírode, v ktorej som strávil celých 16 dní, bol jednoducho dosť veľký. Ale zase musím povedať, že prvé, čo som urobil po návrate domov, bolo, že som vyhodil svoje trekové topánky.

Ako vás vôbec napadlo vydať sa na takú náročnú cestu? Už ste niekedy išli podobný trek?

Ja obecne rád chodím po horách, a to bol skrátka ten hlavný dôvod. V minulosti som bol na horách napríklad v Gruzii alebo v Nórsku, ale to boli viac menej organizované jednodenné výšlapy. Teraz som chcel skúsiť niečo extrémnejšie, a tak som na internete pátral po nejakej trase, avšak stále krátkodobé či strednodobé. Predsa len chodím do práce a tam mám obmedzený počet dní dovolenky. No a potom som narazil práve na Cape Wrath Trail v Škótsku.

A prečo ste si vybrali práve túto trasu?

Keď som si o nej čítal, tak som si automaticky vybavil film Statočné srdce a predstavoval som si sám seba, ako chodím v tej škótskej krajine ako Mel Gibson v tom filme 😊 Ale predovšetkým som si myslel, že Škótsko bude krásne zelené a že to bude plus mínus rovinka, niečo ako u nás Vysočina.

A bolo teda Škótsko rovné a zelené, ako ste očakávali?

Bohužiaľ nie 😊 Prevládala skôr farba hnedá, nič moc tam nerástlo. Vlastne väčšinu času som videl len skaly, mach a bahno. To všetko v daždivom a hmlistom háve. No a rovinka to nebola vôbec, niekedy som vyšiel kopce s prevýšením až 900 m.

Ako vás tak počúvam, tak to určite nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. Čo bolo pre vás najťažšie? Mali ste nejakú krízu?

Kríza prišla posledné 3, 4 dni. To som za celú dobu nestretol nikoho živého, a naviac ma veľmi začali bolieť členky, až tak, že som poriadne nemohol došľapovať. Bál som sa, že kedy som vtedy nejako zle spadol, tak by mi tam nikto nepomohol. Bola to taká patová situácia. Späť som ísť nemohol, zostať na mieste by mi tiež nepomohlo. Tak som sa jednoducho musel premôcť, a aj cez bolesť ísť ďalej.

Zmienili ste sa, že vám behom cesty pršalo. Ako ste boli na toto pripravený? Niekde som čítala, že žiadna nepremokavá bunda nie je dosť nepremokavá pre Škótsko.

Pršalo takmer každý deň. Napríklad topánky som mal nonstop celých 16 dní mokré, tie sa jednoducho nevysušili. Ono nešlo ani o dážď samotný, ale hlavne o terén. Prakticky celú dobu som totiž išiel v premočenej pôde, v bahne, niekedy som sa brodil vo vode až takmer po kolená.

Určite prišli aj krásne chvíľky.

Áno, to iste. Napríklad vtedy, keď som po celodennom daždivom šliapaní do jedného kopca vyliezol konečne navrch a naraz som pred sebou videl piesočnatú pláž. V tú chvíľu prestalo pršať. A keď som na tu pláž prišiel, tak sa aj vyjasnilo a ja tam bol úplne sám. To bola úžasná chvíľa. Celkovo som z celej cesty veľmi nadšený. Podmienky síce boli ťažké, ale o to možno bol celý zážitok lepší.

Ako vás vôbec napadlo vziať si s sebou GPS tracker?

Nenapadlo to mňa, ale môjho kolegu. Najprv som so sebou žiadny tracker nechcel. Bál som sa, že keby som tú cestu náhodou nezvládol, tak by to niekde bolo zaznamenané a ostatní ľudia by to videli. Potom som si to ale rozmyslel a začal hľadať na internete, kde mi vyskočil ako prvý e váš tracker. Skúsil som napísať a hneď za 10 minút mi už od vás niekto volal a na všetkom sme sa dohovorili.

Ale cestu ste nakoniec zvládli a dokončili, čo mohli vďaka trackeru vidieť vaši blízky vo webovom portály či mobilnej aplikácii. Kto každý vás sledoval?

Prístupové údaje som dal len jednému kolegovi, ale nakoniec sa to roznieslo, takže ma nakoniec sledovalo mnoho ľudí z práce. Samozrejme tiež rodičia, ktorí tak mohli vidieť, že som v poriadku. Poloha sa z trackera síce odosielala raz za hodinu, takže nemohli vidieť presne vykreslenú trasu, ktorú som šiel, ale zase mi tak tracker vydržal po celú dobu cesty. Vybil sa mi až po 5 dňoch, čo už som bol  späť v Česku.  

(Poznámka: Pretože bola Jiřího cesta dlhá16 dní a on nemohol tracker po celú dobu dobíjať, dohovorili sme sa, že tracker bude nastavený na posielanie polôh len raz za hodinu, aby batéria trackeru vydržala na celú cestu. Pokiaľ majú cestovatelia možnosť tracker nabíjať, môže sa ich poloha odosielať v rade minút až sekúnd.)

Čo vám táto cesta dala? Odporučili by ste aj iným zažiť niečo podobné?

Určite. Konkrétne táto trasa je dosť„free“, môžete si vybrať, kade chcete ísť. Človek prechádza zaujímavou krajinou a je sám s prírodou. Niektorí ľudia jazdia na podobné cesty, aby si zrovnali myšlienky, našli zmysel života a podobne. To nebol môj prípad. Mňa proste bavia hory, baví ma chodiť a kempovať. A tak som to spojil dokopy. Naviac na cestách vždy stretnem zaujímavých ľudí z celého sveta.

A musím sa opýtať, kam sa chystáte nabudúce?

Zatiaľ nemám rozhodnuté, ale pozerám sa na Korziku alebo na Grécko. Hľadám si menej známe cesty, na ktorých nebude mnoho ľudí. Mojím snom je tiež pozrieť sa za polárny kruh a prejsť napríklad nejaké zamrznuté jazero.

 

Prajeme Jiřímu veľa ďalších podobných ciest a dúfame, že sa pri ďalších kilometrov zase spolu uvidíme. 

 

Čaká vás zaujímavá cesta? Chcete dať ostatným tiež vedieť, kde práve ste? Požičajte si tiež tracker NCL 21.